Hľadanie vinníka

Autor: Anna Klimáčková | 16.3.2016 o 19:27 | Karma článku: 2,00 | Prečítané:  420x

 Prečo nás mladí šokovali vo voľbách? Kto je na vine? Po prekvapivých výsledkoch tohtoročných volieb sa rozprúdila takmer celonárodná diskusia o tom, prečo sa mladí ľudia v takom veľkom množstve pridali k extrémistickej strane. 

Hľadanie vinníka

 Prečo nás mladí šokovali vo voľbách? Kto je na vine? Po prekvapivých výsledkoch tohtoročných volieb sa rozprúdila takmer celonárodná diskusia o tom, prečo sa mladí ľudia v takom veľkom množstve pridali k extrémistickej strane. Je to ich   vzbura voči spoločnosti, ktorá v záujme „vyšších cieľov“  nevenuje pozornosť potrebám detí a mládeže? Kde sa stala chyba? Hľadá sa vinník.

Vieme, že osobnosť človeka sa formuje od útleho detstva a to v rodine, škole, v prostredí, v ktorom vyrastá.  Médiá  v súčasnosti najviac rozoberajú zlyhanie školy. Škola poskytuje deťom vedomosti, ale nevenuje sa ich duši – neučí ich ako zvládať problémy, konflikty. Chýba im  záujem dospelých v čase, keď problémy vznikajú.  A tak s nimi zostávajú samé a riešia ich ako najlepšie vedia. Na internete,  medzi kamarátmi, či pridajú sa ku skupine, ktorá má o nich záujem.

Je to však jediný vinník?  Ak sa pozrieme na výsledky štúdií, ktoré sa venujú deťom a mládeži, nájdeme v  nich zaujímavé a dôležité informácie. Týkajú sa postoja spoločnosti k potrebám detí a mládeže.

Záujmovej činnosti s pravidelne venuje len 16% mladých ľudí. Nie je to však tým, že by nechceli zmysluplne tráviť svoj voľný čas. Je to najmä nedostatok ponúk na  voľnočasové aktivity. Najviac to pociťujú žiaci základných škôl. Podľa ich vyjadrení ponuka často nezohľadňuje ich potreby a záujmy. Kluby, či aktivity, ktorým by sa radi venovali,  sú cenovo nedostupné. Deti a mladí však potrebujú byť v kolektíve s ktorým zdieľajú spoločné záujmy, v ktorom sa formujú dobré priateľstvá.  A ak im to chýba, stávajú sa cieľovou skupinou rôznych skupín, ktoré im poskytnú  program a pocit prináležitosti.

Ďalej je tu rodina. Problémy detí  sa začínajú doma a doma ich treba riešiť. V dôsledku pracovnej vyťaženosti rodičov, stresu, či rozpadu rodiny deti veľmi často pociťujú osamelosť a vo svojom okolí hľadajú poradcov – nie vždy však nachádzajú tých správnych. Podľa výsledkov výskumu Ústavu informácií a prognóz v školstve (2005)  až 47% detí a  56% študentov nemá možnosť pri autoritatívnom prístupe rodičov vyjadriť svoj názor. S fyzickými trestami sa  najviac stretli dospievajúci vo veku 11-16 rokov. Teda v čase, keď potrebujú porozumenie a pomoc zvládnuť ich ukotvenie medzi detstvom a dospelosťou. V čase, keď si budujú svoje sebavedomie a miesto v spoločnosti.

Máme teda právo pohoršovať sa nad mladými? Robíme pre nich dosť aby cítili, že o nich stojíme? Majú priestor na vyjadrenie svojich problémov, či  pochybností s uspokojivými odpoveďami? 

Dokážeme, či chceme si odpovedať  na tieto otázky? Alebo budeme hľadať vinníka v mladých ľuďoch?  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?