Na deti tresty neplatia

Autor: Anna Klimáčková | 21.3.2016 o 13:19 | Karma článku: 3,41 | Prečítané:  863x

Násilie v spoločnosti a násilie na deťoch – ako to spolu súvisí? Médiá nás denne zásobujú prípadmi násilia mladých ľudí. Nahnevá nás to a povieme si: „Hrozná doba - kam sme sa to dopracovali!?“ A tým naše úvahy končia. 

 Nevieme čo s tým. Nech to vyriešia kompetentní.

Na  predchádzajúci príspevok  „Hľadanie vinníka“ boli cenné rekcie zamerané na úvahy o úlohe štátu rodiny. Áno, štát a rodina sú veľmi úzko prepojené. Rodina je závislá na štáte, pretože potrebuje získať financie na obživu. Štát je závislý na rodine, pretože jeho členovia mu  dávajú pracovnú silu, ktorá živí jeho aparát.  A v prípade problémov (nezamestnanosť, sociálne problémy, riešenie  následkov kriminality a pod.)  vynakladá financie na ich riešenie.  Tu by teda mala byť vzájomná prepojenosť. Ja tebe – ty mne.  Je to však tak?  Politici okrem deklaratívnych vyhlásení, že rodina je najdôležitejšou  súčasťou spoločnosti, že treba zvýšiť pôrodnosť, aby bolo na dôchodky pre naše deti atď. v praktickej politike ústretovej rodine končia.

Vrátim sa však  k rodine.  Rodina má svoj vlastný život a pravidlá, týkajúce sa aj  výchovy detí.  Rodičia vychovávajú  deti  ako najlepšie vedia. Ako to cítia, ako to majú prevzaté od svojich rodičov, či životných situácií, v ktorých sa nachádzajú.  Nie vždy si však vieme rady. Potrebovali by sme vedieť, čo môžeme urobiť pre svoje deti? Čo  vplýva na naše vzťahy, čo formuje, naše deti?  Čo naše deti najviac potrebujú? Ako porozumieť ich problematickému správaniu najmä v období dospievania? Chceme pre ne to najlepšie, ale ako na to?

Ekonomický stres, vyťaženosť v práci, osobné problémy – to všetko má vplyv na naše duševné rozpoloženie a správanie sa. Aj v rodine. Aj tu vznikajú problémy, napätie. Ako ich riešiť? Ak máme technický problém sú príručky, v ktorých sa dozvieme  čo s tým. Rodičovstvu nás však nikto neučí. Byť dobrým rodičom je pre deti to najdôležitejšie, čo im môžeme do života dať.   No stáva sa, že keď si nevieme rady s neposlušnosťou, či správaním dieťaťa, ktoré nás „vytáča“. A tak  siahame po  tom najrýchlejšom riešení a tým je trest. Dieťa dostane“ nakladačku“ rodič vypustí svoj hnev  a život ide ďalej.  Čo sa však   deje v duši dieťaťa, ktoré dostáva bitku bez toho, aby mohlo o problémoch diskutovať?  Bez toho, aby ono mohlo vypustiť svoj stres, ťažkosti, problémy? No nič. Zostane to v ňom. A keďže funguje zákon dostanem – dám, tak túto frustráciu niekde vypustí – na ulici,  v partii.  Uľaví si, ak  zbije niekoho slabšieho. Lebo v rodine je on ten slabší a na ulici je v pozícii silnejšieho.  Alebo opačne. Uzavrie to v sebe, stratí sebadôveru a zostáva to s ním počas celého života.

Ako vplýva násilie na deti?  Aby som neteoretizovala,   vyjdem z výskumu, ktorý realizovali v Griffith Univerzite Brisban, Austrália. Bol zameraný na  prepojenie medzi násilím páchaným na deťoch v rodine a delikvenciou  mladistvých.  Okrem toho sa výskum zameral na obdobie, kedy bolo dieťaťu ubližované.  Zistili, že deti, ktorým bolo ubližované v detstve a pokračovalo aj v období dospievania, alebo ak  v tomto období ubližovanie začalo  a stále trvá, boli  tieto deti viac náchylné na delikvenciu. Násilie na deťoch má vplyv aj na ich vnútorné problémy, zlyhania v škole, v životnej dráhe. Tieto negatívne výsledky zaznamenali  u 50% sledovaných detí. Najrizikovejším pre delikvenciu  je  ubližovanie v , keď sa formuje ich osobnosť, životná dráha.  Tým však nemožno ospravedlniť bitie malých detí .

Deti, na ktorých sa pácha násilie sú často utiahnuté, s nízkym sebavedomím a traumami ktoré ho neopustia celý život.  No viac sa prejavujú zníženou citlivosťou  k svojmu okoliu, sú agresívne, ľahko sa nechajú vyprovokovať  k násilnému správaniu, svoju agresiu prejavujú  formu kontroly nad prostredím. Ich emocionálna zraniteľnosť sa prejavuje  ako tyranizovanie druhých. To má za následok, že sú často   spoločnosťou odmietané a kruh sa uzatvára. Porozumenie  hľadajú vonku - v partiách, ktoré ich prijímajú takých, akí sú. Ak doma nenájde dieťa pocit bezpečia, prináležitosti  a ochrany (nech je akékoľvek staré) hľadá ho inde.

Je tu ešte jeden zaujímavý výsledok, ktorý môže pomôcť nielen rodičom, ale aj škole. Je to obdobie, keď sa zvyšuje  riziko ubližovania deťom. Je to v čase prechodu z I. do II. stupňa školy. Toto obdobie je stresujúce nielen  pre rodičov  ale aj pre dieťa, pretože sa mení celý systém,  na ktorý bolo  zvyknuté. Často nezvláda učivo nie preto, že by sa  nechcelo učiť, ale preto, že sa rýchlo neadaptovalo na nové podmienky.  V prechodnom štádiu na to neprihliada ani škola a neuvedomujú si to ani rodičia. Ak sa v tomto období dieťa stretne s nepochopením, ubližovaním, má to za následok zlyhanie, alebo zníženie schopnosti zvládnuť tento prechod úspešne.

Výsledky uvedeného výskumu ešte dokazujú, že okrem násilia do rizikových faktorov, ktoré negatívne vplývajú na deti, patrí aj  slabý dohľad rodičov, tvrdá disciplína, psychické týranie detí, nestála/náladová disciplína, chladné vzťahy a prístup rodičov, zanedbávanie detí, slabá náklonnosť k deťom, konflikty medzi rodičmi, rozvod rodičov.

Trest je tým najhorším riešením. Na deti tresty neplatia.  Neprispejú k zlepšeniu ich správania. Oni  potrebujú porozumenie a lásku najbližších aby ju dokázali dávať ďalej. Potrebujú, aby rodičia pochopili ich potreby a rozprávali sa s nimi. Aby vedeli, že my rodičia sme tu pre nich. Vždy. V dobrom aj zlom. Veď nikoho iného nemajú.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?